3. Koncentrácia

Napísané Gnostickým inštruktorom

Žite od okamihu do okamihu, od chvíle do chvíle, bez bolestivej váhy minulosti, bez strachovania sa o budúcnosť. Uvoľnite myseľ. Vyprázdnite ju od všetkých myšlienok, túžob, vášní, atď. Odovzdajte sa vášmu hlbokému vnútornému Bohu; úplne zabudnite všetku svetskosť. – Samael Aun Weor

Hovorili sme o niektorých predbežných krokoch, ktoré sú potrebné pre hociktorého meditujúceho. Tieto kroky v prvom rade začínajú s rozvojom silnej pozornosti. Musíme sa naučiť kontrolovať našu pozornosť, ako dávame pozor. Toto v Gnóze nazývame Sebapozorovanie a Seba-pamätanie.

Hociktorý jednotlivec, ktorý sa snaží naučiť ako meditovať, ale neučí sa ako sa Seba-pozorovať po celý deň a noc,  strávi roky tým, že bude frustrovaný. Meditácia je iba hlbšie Sebapozorovanie. To je naozaj, čo to je. Je to hlbšie, je to dôkladnejšie, je to sústredenejšie.

Bez Sebapozorovania nemôže byť žiadna meditácia. Môže tam byť iba fantázia a fantázia je opakom meditácie.

V prírode máme mnoho polarít. Máme rôzne spektrá svetla; celú cestu od veľmi nízkych, veľmi pomalých vibrácií, ako je infračervené svetlo, až po veľmi vysoké, veľmi rapídne vibrácie. My vnímame iba veľmi obmedzený rozsah tohoto svetla, veľmi malé percento; väčšinu toho svetla, ktoré nás obklopuje, nevidíme. Takto je to presne s vedomím.

A tak používame diagram Čiary Bytia, ako spôsob na predstavenie si rozsahu vedomia.

Vedomie je svetlo. Ale je to svetlo, ktoré nemusíme nevyhnutne vnímať fyzicky. Vnímame ho iným zmyslom. V Gnóze je tento zmysel nazývaný Sebapozorovanie. Je to doslova zmysel, spôsob vnímania. Ale je to forma vnímania, ktorá je pred alebo za zrakom, počutím, cítením, chuťou, dotykom. Je to pred alebo za obraznosťou, predstavivosťou, fantáziou, denným snívaním, vizualizáciou. Vedomie je základom vnímania. Toto musí byť perfektne pochopené.

Takže v akejkoľvek zasväcovacej ceste, v akejkoľvek škole prebudenia alebo osvietenia, všetci musia pracovať s vedomím. Bez tohto, je to iba teória a koncept a teda je to bezvýznamné a nemá to na nás žiaden účinok okrem zmenenia vecí v mysli, zmenenia určitých mentálnych štruktúr. Môžeme ísť do mnohých škôl, čítať veľa kníh, navštíviť mnohých učiteľov a absorbovať mnoho myšlienok, ale čo sa týka rozvoja duše, to pre nás nebude znamenať nič, pokiaľ to porozumenie neaplikujeme vo vnútri v nás do nášho vlastného vedomia.

Nech je to pre každého jasné. Študovanie Gnózy je bezvýznamné, pokiaľ človek neaplikuje princípy do svojho základu vnímania. Učenie musíte aplikovať prakticky vo vás vo vnútri; inak to je strata času. To isté platí pre čítanie Biblie, to isté platí pre čítanie Koránu, to isté platí pre čítanie hociktorej Sútry alebo Tantry. Princípy vyjadrené vo všetkých písmach odovzdávajú metódy na pracovanie s vedomím, prístup k fundamentálnej podstate vedomia, aby to v nás fungovalo; tie učenia, ktoré sú pozitívne, povzbudzujú vedomie k rastu vo svetle čistoty a cudnosti; tie učenia, ktoré sú negatívne, nás povzbudzujú k rastu vedomia uväzneného v túžbe a pripútaní.

Rast vedomia je základom Taoismu, základom Hinduizmu a všetkých hlavných náboženstiev. Všetky sú o pracovaní s pozornosťou. Všetky tie systémy začínajú s etikou a morálkou. Pamätajte si, že toto slúži dvom účelom; učí nás to, ako dávať pozor a po druhé nás to učí, ako prestať vytvárať karmu. A opäť, hocijaká škola alebo cesta, ktorá preskočí hociktorí s týchto krokov, nás zavedie do zatratenia, do utrpenia, do bolesti.

Existuje mnoho škôl, mnoho náboženstiev, mnoho učiteľov, mnoho kňazov, mnoho mníchov, ktorí učia techniky, ako pracovať s napätím, s vedomím, ale opomínajú vysvetliť, ako premôcť túžbu. A práve kvôli tomuto sa mnoho ľudí ocitne vo veľmi zlej situácii, idúc dole po čiare, pretože sa začnú prebúdzať; ale začnú sa prebúdzať negatívnym spôsobom.

Všetko je v prírode polaritou. Samotné vedomie je tiež polaritou, úplne rovnako ako kyselinový a alkalický, pozitívny a negatívny. Máme pozitívne prebudené vedomie a negatívne prebudené vedomie. Toto je rozdiel medzi anjelom a démonom alebo svätcom a bosorkou.

Rozdiel je ilustrovaný na Strome Života, Kabala. Pozitívne prebudené vedomie stúpa, stáva sa ľahším, prirodzene stúpajúc do vyšších oblastí, do vyšších foriem vnímania (toto sa vzťahuje k ríšam nad Malkutom). Negatívne prebudené vedomie je ťažie, viacej zaťažené pripútanosťou, viacej zaťažené s váhou, s karmou (toto sa vzťahuje k oblastiam pod Malkutom. Malkut je “Kráľovstvo“, pretože obsahuje zmes všetkých ďalších svetov; človek nájde vo fyzickom svete všetko).

Takže ak sa učíme používať techniky na prácu s telesnými energiami, troma mozgami, s vedomím, ale neaplikujeme morálku, učiť sa, ako sa zmeniť, upraviť naše správanie, prestať zlým spôsobom ovplyvňovať druhých, prestať samých seba ovplyvňovať zlým spôsobom, tak skončíme vytvárajúc viacej váhy vo vedomí a začneme sa prebúdzať negatívne. Toto je veľmi bežné.

V Biblii, v Danielovej knihe sa píše:

A mnohí z tých, čo spia v prachu zeme, sa zobudia; niektorí na večný život, iní na hanbu a večnú potupu. Daniel 12:2

Väčšina ľudí nevidí pravú podstatu vedomia a sú zmätený túžbou.  Všetky etiky a morálky pravých náboženstiev nám hovoria, aby sme zabili túžbu. Toto je základom ozajstného odriekania sa. Toto je základom všetkých pravých obetovaní. Toto je pravý význam za všetkými príbehmi všetkých svätcov a jogínov. Toto je ezoterická strana príbehov, ktoré počúvame o jogínov, ktorí sa všetkého zriekli a šli žiť do lesa, odetý vo vrecovine a jediaci korienky. Významom nie je, aby sme to urobili a šli žiť do lesa. Význam je, že sa musíme zrieknuť našich psychologických pohodlí, našich psychologických pripútaní, našich predstáv, našich spomienok, našej histórie, našich bolestí, všetkých tých vecí na ktoré sa upíname, ako na reálne. Musíme sa zrieknuť ilúzií, ktoré nás držia v utrpení.

Toto zriekanie sa stáva ľahším, keď naozaj rozumieme podstatu Štyroch Vznešených Právd. Úplným základom učenia Budhu Šakjamuni je, že túžba vytvára utrpenie. Samozrejme toto je v priamom kontraste s programovaním, ktoré denne prijímame z našej modernej kultúry, prostredníctvom reklám, filmov, televízii, kníh, časopisov, hudby, atď. Budha učil, že v nás musíme poraziť všetky formy túžby; Toto je základným prvkom vo všetkých formách Budhizmu.

Jeden slávny zasvätenec povedal:

Osobnosť a veci zmyslov musia byť obetované, aby sa mohlo prejaviť vyššie ja.

Kto si myslíte, že to povedal? Znie to Budhisticky. Ale bola to Dion Fortune, Anglická okultistka.

Musíme obetovať veci, ktoré považujeme za drahé alebo pre nás dôležité, ako samých seba, naše meno, našu predstavu toho, kto sme. Táto predstava je tým, v ktorej trpíme, je to klietka, ktorú sme si sami vytvorili, tento koncept toho “Kto si myslím, že som“ alebo “za koho by som chcel, aby som bol braný“. Tá klietka nás drží uväznených. Pokiaľ tú klietku neodstránime, dovtedy budeme trpieť. Tá klietka je naša vlastná myseľ. Tá myseľ musí byť zmenená a iba my to môžeme urobiť. Nikto to za vás nemôže urobiť.

Jediný spôsob, ako sa zásadne zmeniť, je zabiť túžbu. Toto môže znieť dosť extrémne, ale to je v skutočnosti základom Kresťanstva. Ježíš Nazaretský povedal:

Ak ma bude niekto nasledovať, tak najskôr sa musí zaprieť.

Toto je prvá požiadavka skutočného Kresťanstva:  zaprieť seba/zrieknuť sa seba, falošného seba; túžby. Budhisti hovoria to isté, takisto Krišna, takisto Mohamed. Túžba musí zomrieť, pretože túžba nie je kompatibilná s Bohom. Absolútne nie. Túžba patrí do nižších oblastí Prírody. Je to odchýlka, agregát, blok v prirodzenej funkcii stvorenia. Je to to, čo nás drží od zažitia toho, čo je skutočné. Takže to musí byť odstránené.

Toto je skutočný dôvod prečo meditujeme. Meditujeme, aby sme rozumeli mysli. Meditácia nie je technika nato, aby sme mali mystické zážitky. Môžete ich mať a ak vytrváte, tak ich určite budete mať. Ale to nie je účel. Meditácia nie je o “pozeraní do blba“, je to o presnom opaku. Je to o tom, aby sme sa stali výnimočne vnímavý. Nie je to o fantazírovaní; je to opak toho. Nie je to o “dostaní sa do stavov“ alebo mať extatické zážitky. Môže sa to stať; ale to nie je účel. Meditácia sa môže stať druhou časťou klietky našej mysli, ak podnecujeme našu túžbu po zážitkoch. Mnohý sa tam zaseknú.

Skutočný účel meditácie je získanie informácií o sebe, pochopiť prečo trpíme a ako to môžeme zmeniť. Toto je dôvod prečo meditujeme. Nemá to nič spoločné s tým, čo mnoho ľudí nazýva “náboženstvo“, nemá to nič spoločné s kultúrou, s tým že patríme k nejakej sekte alebo inej skupine alebo do iného klubu alebo s tým ako sa voláme alebo s určitým druhom oblečenia, ktoré nosíte. Jednoducho to má spoločné s tým, že sa staneme dobrým človekom. To je všetko. Meditujeme, aby sme sa stali dobrou osobou. To je skutočný dôvod, skutočná motivácia. Hocijaká iná motivácia je túžbou, falošným konceptom a stane sa pascou. (Niektorí vravia, nie je nutkanie poznať Boha túžbou? Alebo “túžba“ stať sa dobrým človekom? Gnóza nám hovorí NIE: pretože jedna vec je túžba mysli a druhá vec je prirodzená potreba vedomia. Viac o tomto budeme hovoriť neskôr).           

Len čo tieto veci budú dajako pochopené a začneme pracovať s vedomím, učiť sa, ako sa meniť, prestať konať mechanicky, zmeniť náš hnev, zmeniť naše zvyky, začať obetovať veci, ktoré sú skutočne v našich životoch irelevantné, z tohto miesta sa môžeme skutočne naučiť čo meditácia je. Môžeme začať vidieť pravdu o vedomí. Ale, ako sme povedali, toto vyžaduje veľa úprimnosti, ohromnú odvahu a poctivosť. To neznamená, že musíte ísť a všetkým odhaliť všetky vaše problémy. Znamená to, že musíte mať dostatok odvahy na to, aby ste dokázali čeliť vašim vlastnoručne vytvoreným ilúziám, spôsob akým sa klamete, spôsob akým sa udržujete v nevedomosti/v ignorancii/, byť nevediaci; nepoznať/ignorovať pravdu o sebe, vašej mysli, o tom akým ste, ako sa správate, čo robíte, čo si želáte. Už sa viacej nemôžete vyhýbať veciam, ak chcete pochopiť čo meditácia je.

Meditácia je o zmene. Je to o zmene samých seba, aby sme sa stali lepšími ľuďmi. Ak nemáte tento zámer, tak tu strácate čas. Existujú milióny iných škôl, ktoré vám môžu pomôcť získať veľa peňazí, ak je toto, po čom túžite alebo k získaniu moci alebo byť populárny alebo dobre vyzerať alebo byť atraktívny. Ak chcete tieto veci, samozrejme že existujú miesta kde vám pomôžu, ale za určitú cenu. Všetko niečo stojí. Tomuto zákonu nič neunikne. Všetko niečo stojí, nič nie je zadarmo. Môžete mať moc, môžete mať peniaze, môžete byť sexuálne atraktívny; ale za akú cenu? V Evanjeliách sa píše:

Čo má človek z toho, že získal celý svet, ak stratil svoju dušu?

Každodenne v živote robíme neustále výmeny. Tie výmeny znamenajú, že vymieňate to čo máte, aby ste dostali to, čo chcete. Ale, čo vo vás robí ten obchod? Môžeme naozaj povedať, že všetko čo robíme, robíme úplne vedome? Môžeme to skutočne povedať? Môžeme skutočne povedať, že za všetkým čo robíme, máme úplnú a pozornú vôľu?

V Gnóze rozumieme, že nemáme. Najviac máme asi tak tri percentá sebauvedomovania, pretože človek v tejto fázy života má tri percentá slobodného vedomia. 97 percent nášho vedomia je uväznených v mysli. Tá uväznená energia- všetci to zažívame. Je to čo my nazývame ego, je to to, čo my nazývame túžba, to čo nazývame hnev, pýcha, chlipnosť, žiarlivosť, strach, obžerstvo/nenásytnosť, všetky tie charakteristiky, ktoré všetci máme, naša karma. Všetky sú túžbou a všetky v sebe uväznili vedomie. Začatím používania nášho vedomia začneme pozorovať, ako toto vo vnútri v nás funguje. Cítime ako náš hnev narastá a cítime tú vôľu (1) konať z hnevu, (2) myšlienky hnevu, (3) emócie hnevu. Chceme niekomu ublížiť alebo aby trpeli, aby zaplatili. To je túžba. To je ego. To je problém. Väčšina z nás sa tým správaním riadi a myslia si, že je to v poriadku. “Ak ma nikto nevidel, tak to musí byť v poriadku“. Neuvedomujeme si, že to vytvára karmu alebo spôsob, ktorý nás ničí, duchovne, psychologicky, fyzicky.   

Choroby, ktorými teraz ľudia trpia, majú svoj základ v psychologických problémoch. Všetko je psychologické. Nič tomu neunikne. Ľudia majú vredy, pretože majú zlosť. Ľudia majú aids, pretože majú chlipnosť. Ľudia majú rakovinu, pretože majú chlipnosť. Ľudia majú srdcové ochorenia, pretože majú emocionálne problémy. Zoznam je nekonečný. Všetky choroby, ktorými ľudstvo trpí,  majú svoj základ v psychologických problémoch. Ale ak máme odvahu sa začať meniť, potom môžeme začať tú karmu meniť, meniť seba, meniť spôsob nášho mechanického života a urobiť ho vedomým.

Tých 97% je to čo my nazývame peklom (Klipot), s väčšej časti si toho nie sme vedomý. Existuje mnoho úrovni mysli; je to dosť hlboké. Cieľom meditácie, cieľom cesty je urobiť nevedomé vedomým, podvedomé vedomým a infravedomé vedomým. Musíme sa stať plne vedomými všetkých týchto našich aspektov a tak urobiť tých 3% na 100%.

Osoba, ktorá uspeje v oslobodení 100% svojho vedomia je Budha, Ježíš, Krišna, Mohamed, Svätý František, všetci títo ohromní učitelia, ktorí očividne mali náramnú čistotu srdca. Je úplne jasné, že mali náramnú čistotu. Hnev bol preč. Žiadna chlipnosť, žiadna pýcha. Iba láska. Čistá láska bez pripútaní.

Pre nás je to nepredstaviteľné, že ľudská bytosť môže prejavovať takú nádheru. Každá ľudská bytosť môže. Avšak, nie je to zadarmo, má to svoju cenu a tá cena je váš vlastný život, každý okamih života. Všetko vo vás musíte zasvätiť, aby ste sa oslobodili od vášho hnevu, vašej pýchy, vašej žiarlivosti, vášho strachu; pozorovať to, pochopiť to, odstrániť to.

To je význam Alchýmie: Premeniť olovo na zlato. Skutočnou podstatou toho učenia je premeniť psychologické olovo, nečistoty mysle a srdca a premeniť ich tým, že odstránime všetku ťarchu, olovo. Olovo je veľmi ťažký kov. Ak ten ťažký kov odstránite, tak vystúpi prirodzená čistota. To je vedomie, zlato, čisté zlato.

Spôsob akým takúto hlbokú vec uskutočníme je veľmi presný a veľmi náročný. Bohužiaľ nebudete schopní získať celú vec v takom krátkom kurze, ako je tento. Zvládnuť skutočné učenie, skutočné cvičenie zaberie celý život. Je to enormné. Zahrňuje to všetko. Nič neunikne skutočnej vede prebudenia vedomia. Keď pochopíte túto vedu, tak všetko v živote môže byť pochopené. 

Keď získavame kontrolu nad našou pozornosťou, tak vzniká pochopenie. Práve teraz naša pozornosť putuje, ovládaná túžbami, strachom, starosťami, baženiami, zvedavosťami, nenávisťou. Sme motivovanými skrytými agendami, potlačenými túžbami a nevedomými rozhorčeniami.

Zriadenie koncentrácie, znamená ovládať našu pozornosť prostredníctvom sily vôle a na oplátku kontrolovať naše jednanie, vedome a úmyselne ovládať naše správanie vo všetkých troch mozgoch.

Koncentrácia je vedomé ovládanie a sústredenie sily vôle.

Ale, kto medzi nami dokáže vedome kontrolovať naše myšlienky?

Kto dokáže vedome kontrolovať pocity?

Dokážete sa rozhodnúť, ako sa budete cítiť, keď vám niekto nadáva, zosmiešňuje vás, nenávidí vás? Dokážete sa rozhodnúť, že v tej chvíli sa budete cítiť úprimne? Pravdepodobne nie- ako väčšina z nás, mechanicky reagujete s bolesťou, s nenávisťou, s určitým druhom trápenia. Či reagujete externe alebo nie- vo vašej mysli je reakcia.

V Gnóze rozumieme, že to čo ženie všetky fyzické činnosti, sú pocity a myšlienky: takže, ak nie sme schopní ovládať naše myšlienky a pocity, potom nemôžeme garantovať ovládanie našich činností.

Zmenenie tohto vyžaduje silu vôle, koncentráciu, úprimnosť, odvahu a obetu.

Samotná meditácia je úplne rovnaká ako pestovanie rastliny. Aby ste mohli pestovať rastlinu, tak potrebujete určité príčiny a podmienky. Meditácia je rovnaká. Pokiaľ máme správne príčiny a podmienky, potom výsledok, ktorý chceme sa objaví prirodzene, veľmi ľahko, rovnako ako sadenie semiačka. Vytrháte burinu, uistíte sa, že máte slnko, vzduch a svetlo, slnečné svetlo. Zasadíte semiačka a uistíte sa, že to zostane čisté od útočníkov, ako chrobáky a vtáky. Zalejete to trochou vodou a čakáte. Meditácia je úplne rovnaká.

Takže najskôr musíme určiť príčiny a podmienky, čo je to, čo potrebujeme a čo je to, čo nepotrebujeme. Je to skutočne nešťastné, že tak mnoho meditujúcich a dokonca učiteľov meditácie bude roky a roky meditovať a postrádať jednu zložku, obyčajne niečo jednoduché. A to ich bude držať od skutočného porozumenia meditácie a ďalšieho postupu. S touto smutnou pravdou sa môžete stretnúť na mnohých miestach, kde pôjdete študovať. Rôzny inštruktori a školy môžu mať mnoho, ale ak im chýba jedna vec, nejaká drobnosť, tak to je postačujúce na to, aby to zabránilo rastu tej rastliny. Jedna vec. Môžete zasadiť semiačko, ale ak sa mu nedostane žiadneho slnka, tak neporastie. Alebo môžete zasadiť semiačko, ale ak tam je veľa buriny, tak sa to semiačko udusí. Neprežije. To isté platí pre meditáciu.

Takže Sebapozorovanie, etika sú príčiny a podmienky, ktoré sú nutné, aby sme vedeli ako meditovať. Nedá sa im uniknúť, sú nevyhnuteľné. Musia byť použité.

Naučiť sa, ako byť plný mysli 24h denne nie je ľahké a človek to nemôže robiť polovične. Všetko čo máte, musí byť na to zamerané. Musí sa to stať vašou posadnutosťou, najdôležitejšia vec o ktorú sa staráte, na ktorú sa zameriavate: “Ako dávam pozor? Ako nedávam pozor? Kde strácam svoju pozornosť? Kedy začínam znovu premýšľať, znovu snívať, znovu fantazírovať, strachovať sa? Čo ma k tomu núti? Ako to zmením?“

Toto môže znieť trochu nudne; ale bez tejto podmienky nemôže byť žiadne prebudenie.

Čo to znamená prebudiť sa? Znamená to vidieť to, čo predtým človek nevidel. Môže sa taká vec stať automaticky? Absolútne nie! Nič sa nedeje bez príčin a podmienok a tím môžeme porozumieť prečo tak málo ľudí je prebudených pozitívne: pretože v sebe nevytvorili príčiny. Avšak existuje mnoho, mnoho ľudí, ktorí sa prebúdzajú negatívne , pretože sú úplne absorbovaní ich vlastným egom.

Vesmír existuje, pretože príčiny a podmienky sa spojili, aby ho vytvorili.

Takisto naše fyzické telo existuje kvôli príčinám a podmienkam.

A teda my sa musíme prebudiť rovnakým spôsobom; nie je to záležitosťou presvedčenia alebo viery: je to výsledok pracovania na zriadení správnej kombinácie faktorov.

Prebudené vedomie je skúsenostný stav vnímania, ktorý nevzniká náhodne alebo jednoducho tým, že si to želáme.

Koľko ľudí malo lucídny(jasný) sen? Alebo astrálne zážitky, kde viete, že tam existuje svet mimo nášho fyzického sveta? Videli ste to, boli ste tam, prebudili ste sa v tom. Ak ste tam, tak ste prebudený, viete že snívate, nie ste vo svojom fyzickom tele. Ste prebudený. Ale potom začnete o niečom premýšľať a to vás okamžite vezme preč z toho zážitku. Nejaká fantázia vám prejde mysľou a vy tú fantáziu začnete žiť a takto stratíte prebudený zážitok.

Ak sa chcete prebudiť vo vyšších ríšach, tak najskôr sa musíte prebudiť tu. Každý deň. Tak nudný ako váš deň len môže byť, všedný a opakujúci sa, vy musíte byť pozorný. Vypestujte si pozornosť. Z toho bude tá rastlina prirodzene rásť.

Z každého okamihu si vezmite všetko, pretože každý okamih je dieťaťom Gnózy, každý okamih je absolútny, živý a podstatný.- Samael Aun Weor

Tibetskí Majstri vravia:

Najskôr venujte veľkú pozornosť, aby ste spojili správne príčiny a podmienky. Následne sa bez rozrušenia a úzkosti začnite zaoberať cvičením. Potom, s pokojnou mysľou pokračujte až do konca.

To je všetko čo to zaberie. Je to jednoduché. Ale je pozoruhodné, ako pár ľudí má odvahu a statočnosť to urobiť.   

Len čo začnete dávať dohromady správne elementy, tak nevyhnutne začnete čeliť prekážkam. Z prvého kroku sa musíme naučiť chápať to, čo nevidíme a to i napriek tomu, že prekážky sú priamo pred našim nosom. Zvyčajne nie sme schopní vidieť prekážku, pretože sme to my sami a vy sami sa nedokážete vidieť, pokiaľ nemáte zrkadlo.

Jedným z hlavných učení, ktoré sa používa v Dzogčhen, Tibetská škola, je zrkadlo. Uvidíte Majstrov Dzogčhenu, ktorí majú okolo krkov zavesené zrkadlo a prechádzajú sa sním. Niekedy prídu ku študentovi a zdvihnú zrkadlo. Účelom je, aby to nebolo vtipné, i keď niekedy to je. Pointa je v tom, že to zrkadlo je základom tej školy a to zrkadlo je Sebapozorovanie. Je to ako sa pozorujeme. Bez toho nemôže existovať žiadne prebudenie. Môžu tam byť, iba predstavy a utrpenie. Podstatné je, aby sme rozumeli ako sa pozorovať.

Takže doteraz sme hovorili o dvoch aspektoch meditácie: Poloha a koncentrácia. Toto sú dve podmienky, dve príčiny, ktoré vyprodukujú výsledok, ak s nimi budeme pracovať správnym spôsobom. Poloha je skutočne jednoduchá. Moc na tom nezáleží, ktorú polohu si vyberiete. Jediná vec na ktorej záleží je, že sa uvoľníte a zostanete pozorní.

Ak sa teraz obzriete, tak pravdepodobne nájdete napätie po celom vašom tele. Väčšinou času je väčšina svalov napätá. Napätie je spôsobené činnosťou mysli. Napätí sme kvôli premýšľaniu, kvôli starostiam, kvôli úzkosti, kvôli strachu alebo pýche, kvôli elementom v mysli, ktoré sú rozrušené a to spôsobuje napätie v myslení. Myseľ a telo sú jedinečne prepojené. Nie sú oddelené. Veľmi hlbokým spôsobom spolu súvisia. Takže vytvorenie dobrej polohy pre meditáciu skutočne znamená, naučiť sa, ako byť stále uvoľnený.

Toto je veľmi dobrým tajomstvom pre Sebapozorovanie. Uvoľnite sa. Hocikedy, kedy zbadáte, že ste napätý, tak je to preto, pretože niečomu nevenujete pozornosť. Ak niekedy zrazu zbadáte, že ste napätí, je to preto, pretože niečo prebiehalo vašou mysľou bez vášho uvedomovania, podvedome, nevedome, infravedome. Niečo vytvára rozruch. To je vaše napätie. Napätie blokuje meditáciu. Je to vlastne ironické. Aby ste mohli meditovať, všetko čo musíte urobiť je uvoľniť sa. To je všetko. Ak sa dokážete dobre uvoľniť a udržať uvedomovanie, vtedy môžete veľmi dobre meditovať. Problém je, že väčšina z nás nevie ako dávať pozor a väčšina z nás nevie ako sa uvoľniť.

Takže tu máme, ako to urobíme: Pozrite sa na váš život skrze Sebapozorovanie, zistite ako si v sebe vytvárate napätie. Ako ho vytvárate? Kvôli vášmu strachu, kvôli vašej pýche, kvôli hanbe, kvôli hnevu, kvôli závisti.

Závisť je obrovským elementom, ktorý vytvára napätie. Porovnávame sa s našimi priateľmi, so susedmi a s členmi rodiny. “Ó, nevedieme si tak dobre ako oni. Nemám také auto. Nemám toľko peňazí. Nevyzerám tak dobre“. Všetko toto vytvára enormné napätie.

Čo je napätie? Je to vibrácia. Tá vibrácia je energiou. To znamená, že napätie je mrhaním energie. A ak sme po celý deň napätý, tak po celý deň mrháme energiou, enormné množstvo.

Takže začneme s intelektom: myslenie.

Máme srdce: cítenie

Máme motorickú inštinktívnu činnosť.

Všetky tieto sú plytvaním energie. Napríklad, pozeráme sa na nášho kamaráta, ktorý vyzerá lepšie ako my a cítime závisť. Takže o tom premýšľame, “Nie som dobrý,“ čo vytvára napätie, odpor(vzdor), trápenie. Všade plytváme energiou.

Sebapozorovanie je jednoducho naučiť sa, ako toto vnímať vo vnútri v nás, učiť sa ako dávať pozor, zbadať to.

Vtedy to musíme zmeniť a povedať si: “Nezaujíma ma či vyzerá lepšie ako ja, obidvaja skončíme v hrobe. Túžby mysle sú skutočne irelevantné! Sú skutočne nepodstatné! Sú to koncepty. Koho to trápi! Keby som bol slepý, tak by ma to nezaujímalo!“

To isté platí pre manželku alebo manžela alebo priateľku alebo priateľa. Máme našu družku a potom zbadáme niekoho iného, kto je atraktívnejší a stimuluje našu sexuálnu túžbu a potom sme vnútorne zmätení. “Čo urobím! Som ženatý/vydatá! Ale tej osobe sa páčim!“ Keby ste boli slepý, tak by vás to nezaujímalo. Je to ilúzia. Čo skutočne chceme je láska, ktorá je emocionálna. Tá nezáleží vôbec na ničom vizuálnom. Iba chce emocionálnu istotu. Nestará sa o to, ako tá osoba vyzerá. Hocikto môže dať lásku alebo ju prijať, skutočnú lásku. Takže sexuálna túžba je klamlivá, tak ako aj závisť, ako pýcha, ako strach. Všetky tieto elementy väznia vedomie. To je to, čo ho si musíme byť vedomý a zmeniť to.

Takže prvý krok: Uvoľnite sa, uvedomte si, že nemáte byť prečo napätý.

Druhý krok je koncentrácia. Čo je naozaj koncentrácia? Keď si sadneme meditovať, tak sústredíme našu pozornosť. Keď si sadneme meditovať, tak ako sme teraz, tak máme skutočné ťažkosti s udržaním našej pozornosti zameranej na mantru alebo sviečku alebo dych, čokoľvek. Bojujeme a sme frustrovaní. Na dve sekundy to dokážeme udržať a potom nás myseľ zoberie preč... Zápasíme s naučením sa, ako sa koncentrovať. Ale pravdou je, že my už dosť dobre vieme ako sa koncentrovať, iba nie správnym spôsobom.

Pevná vôľa, je skutočne jednobodová vôľa, tak ako všetci jasne vidíme v opilcovi, ktorý má príliš slabú vôľu na to, aby zostal pri hocijakej práci, ale ktorý ukazuje úžasnú húževnatosť v získaní alkoholu. A preto tajomstvo pevnej vôle, je ju koncentrovať na jeden objekt; toto môže byť dokázané iba eliminovaním všetkých súťažiacich objektov, ktoré rozdeľujú pozornosť vôle a tak premrhávajú jej energiu. Toto je jeden z dôvodov, prečo sa o obete vraví, že je prvým krokom do Záhad (Mystérií), pretože iba nemilosrdným obetovaním irelevantných záujmov, získame jednobodovú a silnú vôľu. – Dion Fortune, The training and Work of an Initiate, ch.13 (Tréning a Práca Zasvätenca), 13 kapitola

Ak skutočne niečo chcete, tak sa nezastavíte až pokým to nedostanete. Nie je to pravda? Vo väčšine prípadov? Pokiaľ ide o závislosť alebo posadnutosť, tak dokážeme byť mimoriadne sústredení. Všetci máme túto schopnosť.

Možno, že nemáme vôľu, aby sme urobili to čo je správne, zato však máme enormnú vôľu urobiť to čo je nesprávne.

Naša sila vôle je absorbovaná egom, čo znamená 97% našej vlastnej sily vôle je zameranej na vyplnenie túžob, čo na oplátku vytvára utrpenie. Niet divu, že ľudstvo tak veľa trpí!

Máme veľkú schopnosť prenasledovať túžbu. Ak sa na niekoho hneváme, tak dokážeme byť takí sústredení a pozorní na ten hnev a na tú situáciu, že to s nami zostane dni a nikdy na to nezabudneme, ani na okamih, pretože to bude do nás nepretržite z vnútra strkať. Poznáme všetci túto vlastnosť? Prečo si teda nedokážeme Pamätať Samých Seba? Prečo je to také ťažké sa oddeliť od hnevu? Pretože vedomie je absorbované egom a my si myslíme, že to ego sme my.

Takže táto práca, ako sa naučiť meditovať vyžaduje obrovskú silu vôle, aby sme dokázali zmeniť toto percento. Takže skutočne môžeme povedať, že koncentrácia je definovaná silou vôle.

Všetci máme silu vôle. Ale my máme vôľu robiť zlo. Máme vôľu kŕmiť túžbu. Máme vôľu kŕmiť našu pýchu, kŕmiť našu sexuálnu túžbu, kŕmiť náš strach. Ale aby sme sa zmenili, na to máme veľmi malú vôľu. To je dôvod prečo sa tak málo ľudí stane anjelmi. To je dôvod prečo tak málo ľudí sa stane svätými. Nedokážu sa zrieknuť svojej vlastnej diabolskej vôle. Nechcú. Väčšina ľudí je tak spokojná so svojim trápením, že nie sú ochotní sa toho vzdať, zmeniť to. To je dôvod, prečo je ľudstvo v takej temnote, jednoducho kvôli túžbe. Ak to dokážeme zmeniť, tak dokážeme zmeniť všetko.

A preto, naše úsilie musí byť super-ľudské, pretože všetko s čím musíme pracovať, sú iba tri percentá slobodného vedomia. To sa musí stať veľmi silným, veľmi disciplinovaným.

Teraz potrebujeme pochopiť, ako aplikovať Uvoľnenie a Koncentráciu. Na začiatku sa učíme predbežné koncentračné cvičenia. Tieto nie sú meditáciou. Učíme sa sústrediť na sviečku, na naše srdce, na dych, sledovať objekt, uprene sa dívať na obrázok alebo sochu, meditovať nad mantrou. Alebo postupne môžeme pracovať s vizualizáciou ako koncentračným cvičením. Tieto prichádzajú vo fázach vzťahujúcich sa k tomu, ako sa dokážeme sústrediť. Všetky tieto veci sú predbežné, žiadna z nich nie je meditáciou; sú to iba koncentračné cvičenia. Takže podstatou toho, na čom na začiatku pracujeme, je iba to: naučiť sa, ako sa koncentrovať.

Nato aby ste vstúpili do skutočnej meditácie, už musíte mať do určitej miery stabilnú myseľ, pretože ak bez toho použijete ďalšie cvičenia, tak sa nikam nedostanete. Je to ako ísť von uprostred tornáda. Potrebujete mať olovené topánky, lebo inak vás to odnesie preč. Rovnako je to aj s mysľou. Tak ako v príklade s loďkou v oceáne, musíte mať siný základ, niečo čoho sa môžete chytiť, inak vás vlny utopia. Takže na začiatku sa sústredíme na náš objekt.

Začnite so sústredením sa na vonkajší objekt. V tomto kurze navrhujeme použitie plameňa sviečky, pretože je to žijúca entita, ktorá sa ustavične mení. Pravdu povediac, môžete sa sústrediť na kus dreva, kameň, sviečku, sochu, na tom nezáleží. Neskôr, keď sa myseľ usadí, tak si ten objekt začnete predstavovať. Neskôr, s dokonca ešte väčšou stabilitou, sa môžete koncentrovať na niečo, čo nemá formu. Toto je jednoduché zhrnutie fáz rozvíjania koncentrácie.

Takže na začiatku meditujte nad objektom, ktorý je mimo vás. Len čo si vybudujete určitú schopnosť sa koncentrovať, prineste si ten objekt pomocou predstavivosti do vnútra. Akonáhle to zvládnete, tak prejdite k niečomu, čo nemá formu, ako napríklad mantra, ako napríklad meno Boha. Potom môžete prejsť k zvukom alebo piesňam alebo dlhším formám, veci, ktoré sú trocha viacej abstraktné, až do určitého bodu, kedy meditujúci má schopnosť meditovať nad vecami, ktoré nemajú formu, ako samotné Absolútno alebo samotná myseľ. Toto očividne vyžaduje zručnosť. Takže tieto sa zvýšujú v úrovniach zručnosti v požadovanej koncentrácii.

Teraz v tomto kurze budeme iba študovať predbežný charakter tohto druhu koncentrácie: ako meditovať nad niečím, aby sme vybudovali stabilnosť mysle. V ďalších formách nepôjdeme do detailov a dôvod je ten, že nie sú potrebné. Nemáme moc času a tak potrebujeme pracovať veľmi efektívne. Musíme sa zamerať na najpraktickejšie, najprenikavejšie techniky.

V skutočnosti, široký výber techník  na ktoré môžete naraziť, sú predbežnými fázami, materská škola meditácie, ktorá pripraví študentov, aby napokon mohli na sebe psychologicky pracovať veľmi hlbokým spôsobom. Ale vo väčšine prípadov, všetky tradície z celého sveta patria do minulej Doby: sú vhodné pre ľudstvá minulých dôb. Využiť tie techniky teraz, je príliš pomalé a príliš prácne a poskytuje to príliš malú odmenu. Toto je dôvod prečo tak veľa ľudí skúsi trochu meditáciu a potom to vzdajú. Neprinesie im to ovocie, pretože nepoužívajú techniky vhodné pre terajšie potreby ľudstva.

Existujú zručnosti, techniky meditácie, ktoré vám umožnia veľmi rýchly posun v psychologickej práci na sebe. V tomto kurze vás tam veľmi rýchlo zoberieme. Potom, po pravde je to na vás, ako si budete udávať vaše vlastné tempo. V tomto kurze budeme prezentovať techniky, ako fungujú, ako ich vykonávať, ako ich použiť. Je iba na vás, ako ich použijete. Ako povedal Budha: Nikto vás nedokáže Seba-uvedomiť; to musíte urobiť sami. Kráčať a určiť tempo si musíte sami. Môžete ísť rýchlo, môžete ísť pomaly, je to na vás. Len sa nezastavte. Stále kráčajte. Pokračujte v používaní techník.

Ospalosť

Časťou uvoľnenia je byť ospalý. Viem o niekom, kto dokáže vypiť štyri espresá a potom si sadnúť a veľmi dobre meditovať.  Ja to nedokážem. Ak by som si dal včera kávu, tak dnes by som nebol uvoľnený. Takže sa musíte uistiť, že to čo robíte pred meditáciou, vlastne vaše cvičenie podporuje. Pre väčšinu ľudí nie je dobrý nápad dať si rezeň so zemiakovou kašou a s koláčom a potom sa pokúsiť meditovať, pretože zaspia. Naučte sa byť rozvážny, aby ste správne spracovali vašu energiu.

Najlepší čas pre meditáciu je, keď sa cítite trochu ospalý, ako keď si chcete trochu zdriemnuť alebo iba sadnúť – dokonalá chvíľa pre meditáciu, pretože telo sa samo od seba prirodzene uvoľňuje a vy toho iba využijete. Niektorí z nás majú taký pocit medzi 4 alebo 5 poobede, niektorí z nás ho majú o 9 večer. Nečakajte až do polnoci, pretože budete pravdepodobne  príliš unavení. Najlepší čas na meditáciu je okolo 4 alebo 5 ráno, okolo svitania, pretože energie v atmosfére sú veľmi pozitívne pre meditáciu. Väčšina z nás o tej dobe vstane a hneď spätne zaspíme. Takže znovu je to vecou prezieravosti, učiac sa, ako zvládať vaše vlastné energie, aby ste boli disciplinovaní. Potrebujete ospalosť a uvoľnenie, ale nechcete, aby ste proste iba zaspali.

Na začiatku musíte rozvinúť sústredenosť pozornosti, silu vôle, schopnosť zostať sústredený napriek akýmkoľvek rozptýleniam a spánok je obrovským rozptýlením. Všetci máme hranicu, za ktorú nedokážeme doviesť vedomie. Väčšina z nás to stratí hneď ako ideme spať. Hneď ako ideme spať sme preč, o 8 až 10 hodín neskôr sa prebudíme. Vôbec žiadna spomienka toho čo sa stalo. To sa musí zmeniť. A pri rozvíjaní meditácie sa to zmení. Začnete si viac pamätať a začnete byť vedomí, keď vaše fyzické telo bude spať.

Psychologický Prístup

Len čo budete mať uvoľnenú polohu, tak je veľmi užitočné stanoviť si veľmi silné odhodlanie, že toto bude najlepšia meditácia, akú ste kedy mali. Takto vám to predkladám, pretože pre nás je veľmi ľahké a veľmi rýchle zlenivieť, sadnúť si a začať premýšľať “Ó, zase. Také frustrujúce, taký som z toho unavený/á, načo sa vôbec trápim. Moja myseľ je ako osol“. S týmto prístupom ste už vašu meditáciu zruinovali. To sa už ani nemusíte obťažovať, pretože ste si práve vytvorili prednosť/prioritu.

Všetci dobre vieme, že ak k niečomu pristupujete s pozitívnym prístupom, tak je 90% pravdepodobnosť, že to bude pozitívna skúsenosť. Pravda? Avšak opak je tiež pravdou: ak k niečomu pristúpime negatívne, tak je pravdepodobnejšie, že tá skúsenosť bude negatívna. My máme vo zvyku pristupovať k veciam negatívne. To musíme zmeniť. Niektorí ľudia vravia, že keď si sadnete meditovať- usmejte sa! Myslím si, že je to trochu hlúpe! Ale niektorým ľuďom to pomáha. Použite to, ak vám to pomôže- robte to.

Keď začnete, dajte si chvíľku pre seba motiváciu, uvedomte si, že robíte niečo, čo vám a ľudstvu prospeje. Mali by ste to brať s radosťou a s veľkým povzbudením. Kultivujte pocit naliehavosti, dôležitosti a vážnosti.

Prijatím dobrého postoju sa uvoľnenie stane oveľa ľahším.

Uvoľnenie

Myslenie, cítenie a sila vôle musia byť od fyzického tela úplne oslobodené. – Samael Aun Weor, The Aquarian Message (Posolstvo Vodnára)

Všetky tri mozgy musíme uvoľniť.

Aby ste uvoľnili telo, použite vašu pozornosť. Začnite na vrcholu hlavy a pomaly a metodicky si uvedomujte každý sval, kĺb a šľachu; presuňte svoju pozornosť na telo, ako keby ste hľadali niečo veľmi malé a jemné a jediný spôsob akým to dokážete nájsť je uvoľnením. Každá oblasť, ktorú prezriete musí byť uvoľnená. Možno že nájdete napätie všade, dokonca aj na miestach, na ktorých by ste to nikdy neočakávali. Uvoľnite sa.

Prospešné môže byť, ak si predstavíte ako sa napätie vyparuje v podobe čierneho dymu.

Všetky svoje svaly uvoľnite, aby sa stali hebkými ako dieťa.

Potom uvoľnite vaše emocionálne centrum. Uvedomte si vašu náladu. Všimnite si akejkoľvek úzkosti, strachu, vzrušenia, odradenia, nechuti, hnevu, osamelosti, podráždenia, seba nenávisti, samoľúbosti, atď. Uvedomte si ich a nechajte ich nech sa rozpustia, rovnako ako uvoľňujete napätie vo svaloch.

Napokon si uvedomte napätie vo vašom intelekte. Chaotický tok myšlienok je vlastne výsledkom napätia. Uvedomte si rôzne vznikajúce myšlienky a oddeľte sa od nich. Vy ste pozorovateľ a nie myšlienky. Meditujúci musí zriadiť permanentné oddelenie medzi pozorujúcim (vedomie, pozornosť) a pozorovaným (hocijaké javy: myšlienky, city, pocity).

Stručne povedané, pravé uvoľnenie je vo všetkých troch mozgoch. Musíme uvoľniť napätie vo všetkých troch mozgoch a oddeliť sa od všetkých pocitov, ktoré v nich vznikajú. Iba vtedy my, ako vedomie, ako esencia dokážeme vstúpiť do skutočnej meditácie.

Len čo sa náležite uvoľníme, tak sa môžeme začať sústrediť na náš objekt. Ale nevyhnutne musíme prekonať mnoho prekážok, ktoré v nás vznikajú.

Prekážky

Teraz, všeobecne povedané, každá prekážka na ktorú narazíme, pri našom pokuse meditovať bude spadať do jednej z týchto kategórií. Najskôr to nemusí byť očividné, ale s určitou praxou to začneme vidieť.

Lenivosť

Najbežnejšou a najmocnejšou prekážkou meditácie je lenivosť. Lenivosť je skutočne nedostatkom energie, nedostatkom motivácie, nedostatkom záujmu; vo svojej podstate je to rozptýlenie. Máme tri široké klasifikácie lenivosti.

Lenivosť: ako Činnosť

Prvý druh lenivosti nazývame “činnosť“. Prečo by ste povedali, že činnosť je lenivosť? Keď si sadneme meditovať, tak by sme sa mali sústrediť na náš objekt. Ale čo sa stane? Myseľ nám to nechce dovoliť. Myseľ chce, aby sme zaplatili účty, upiekli koláč, išli si zajazdiť, vyvenčili psa, dali si hamburger, vyšli si na prechádzku, chce, aby sme robili mnoho vecí, robiť si starosti o prácu, o peniaze, o deti, o nášho priateľa, o našu matku. Chce, aby sme premýšľali. Chce, aby sme šli a robili veci. Chce, aby sme si robili o veci starosti. Chce, aby sme boli napätí, aby sme robili plány. To je “činnosť“; činnosť subjektívnej mysli. Je to lenivosť vedomia. V tomto stave, vedomie nepracuje aktívne; je pasívne, pohltené falošnými nádejami, falošnými predstavami, falošnými snami, falošnými dojmami. Pozornosť nie je vedome sústredená. Namiesto toho je naša pozornosť poťahovaná besniacim morom myšlienok, predstáv a pocitmi. Myseľ nás rozptyľuje so všelijakými druhmi svetských aktivít a je obrovskou prekážkou. Toto je hlavná prekážka, ktorá zastavuje meditujúcich, pretože ľudia nerozumejú, ako to obísť. To je dôvod, prečo je na zozname ako prvá. Toto je najdôležitejšie, aby sme pochopili. V syntéze by sa dalo povedať, že toto je pripútanie k svetskej činnosti.

Ak si sadnete s úmyslom meditovať, avšak všetko čo robíte je iba to, že ste ponorený vo svetskej činnosti vo svojej mysli, tak mrháte časom. Aby ste sa dostali ďalej, tak vašu schopnosť musíte rozvinúť pomocou sily vôle a nikto to nemôže urobiť, iba vy. Prirodzene, že na lenivosť existuje protilátka, o čom budeme za chvíľu hovoriť. 

Lenivosť: ako Otáľanie

Druhý druh je otáľanie. Všeobecne platí, že tento druh lenivosti prichádza predtým, ako začneme meditovať. Je to tá myšlienka, ktorá sa objavuje a vraví, “Ó, môžem meditovať neskôr. Mám dosť času. Nechajte ma najskôr povysávať dom, utrieť podlahu, umyť chladničku a vyhodiť to staré jedlo čo tam je. A musím urobiť niečo s tými papiermi. Musím zavolať matke. Musím si prezrieť starú poštu“. Nekonečné. Nekonečné! A poviem vám niečo, čo som objavil. Môžete si zapísať všetky tie veci a snažiť sa ich všetky urobiť a zistíte, že ten list pribúda. Pretože, zatiaľ čo robíte všetko to čo potrebujete, tak zistíte, že je treba urobiť ďalšie veci. To sa zdá byť zákonom prírody. Ten zoznam nemôže nikdy zomrieť tým, že ho budete robiť. Zomrieť môže iba tým, že ho spálite! Takže potrebujeme rozvinúť disciplínu, aby sme ten zvyk zmenili.

Kto otáľa a prečo? Spýtajte sa svojej vlastnej mysli. Čo je to, čomu sa vyhýbaš tým, že otáľaš. Prečo sa vyhýbať meditácii. Kto sa tomu chce vyhnúť? Je to veľmi zaujímavé. Nie je to vaša družka, nie je to vaša mačka. Je to vaša vlastná myseľ a prečo by sa vaša myseľ chcela vyhnúť meditácií? Pretože skutočná meditácia berie energiu preč zo subjektívnej mysli. Myseľ je ohrozená. Vy sa snažíte zabiť negatívne elementy mysli a tie elementy nechcú zomrieť. Takže je tam obrovský vzdor.

Lenivosť: ako Skľúčenosť

Tretím je skľúčenosť alebo seba znižovanie. “Načo sa obťažovať! Neviem meditovať! Prečo by so mal? Aký to má zmysel? Moja myseľ je zdivený kôň. Nepočúva. Nikdy nie je ticho. Nikdy som nezažil Samádhi, prečo by som to ešte mal teraz skúšať.“

Opäť, obľúbená metóda mysli, aby nás držala od skúšania. Je to iba jedno z mnohých klamstiev, ktoré myseľ používa, aby nás držala od vykonávania práce. Toto klamstvo používa, pretože je ohrozená; myseľ veľmi dobre vie, že máme schopnosť meditovať. Ale tiež veľmi dobre vie, že máme pochybnosti. Takže to používa, aby nás držala od pracovania.

Protilátky

Povahou všetkých týchto foriem lenivosti je pripútanie k niečomu v mysli, nejaký druh túžby, nejaký druh pripútania. Všeobecne povedané, je to pripútanie k nejakej forme trápenia. Môžeme byť pripútaný k tomu, že máme zo seba zlý pocit; mnoho z nás to má. Alebo sme pripútaný k tomu, že máme zo seba dobrý pocit a ak meditujeme, tak to môžeme zbadať, že sa zásadne mýlime. A tak sa meditácii vyhýbame. Alebo sme pripútaný k získavaniu všetkých vecí v živote, ktoré naozaj cítime, že si zaslúžime a jednoducho nemáme čas na meditovanie. “Zaslúžim si väčší dom, zaslúžim si byť slávny, zaslúžim si tie peniaze, prečo by som mal meditovať? Nepotrebujem sa zmeniť. Radšej strávim svoj čas pripravovaním si plánov“. To všetko je ilúzia; my iba veríme, že to je reálne. Lenivosť sa prejavuje v miliónoch rozmanitostiach, ale protilátky zostávajú rovnaké.

Poddajnosť

Prvá protilátka je nazývaná poddajnosť. Tento výraz naozaj iba vraví “skúsenosť“. Poddajnosť je naozaj iba termín znamenajúci flexibilnosť, všestrannosť a skutočne význam toho je “skúsenosť vedomia“. V skutočnosti, poddajnosť je iba zážitkom voľnosti od mysli. Je to skúsenosť pravého šťastia, skutočnej radosti, blaženosti. Niektorí ľudia to nazývajú Samádhi, niektorí ľudia to nazývajú satori, niektorí ľudia to nazývajú extáza. Staré Eleusiniánske záhady (zasväcovacie ceremónie, ktoré sa každý rok konali na počesť Demeter a Persefony v meste Eleusis v Antickom Grécku) to nazývajú “manteia“. A to jednoducho znamená “extáza, blaženosť, radosť“. Je to prirodzená radosť vedomia. Všetci to zažili. Ale čím sme starší, tým sa to stáva ťažším. Keď sme boli deti, keď sme boli bábätká, tak sme to zažívali stále. Ale, ako sme si vytvorili osobnosť a ako sa naša myseľ do nás vtelila, tak sme tú chuť slobody vedomia stratili.

Len čo spoznáme skúsenosť vedomia, potom budeme vedieť, ako je naša myseľ zblbnutá. Len čo zakúsime slobodu bytia mimo mysli, potom budeme vedieť, ako sme sa mýlili. Dobrým príkladom je silný alebo lucídny (jasný) zážitok. Môžete zažiť toľko slobody, toľko radosti, bez toho, aby ste boli ovplyvnení túžbou.

Túto chuť môžeme zažiť v očiach bábätka. To je dôvod, prečo sme k nim priťahovaní, pretože majú čisté vedomie a my to vidíme a pamätáme si to na veľmi jemnej úrovni, aké to bolo predtým, než sme mali všetky tieto problémy.

Poddajnosť zakúsime, keď začneme rozvíjať Sebapozorovanie, Seba-pamätanie a Meditáciu. Táto chuť je bez pochyby najsilnejšou protilátkou voči lenivosti. Len čo zakúsite slobodu vedomia, myseľ vás nemôže podviesť s lenivosťou, s otáľaním alebo seba pochybovaním. Pokúsi sa o to a použije mnoho nástrojov, ale bude to čoraz ťažšie a ťažšie, pretože vedomie vie. Ak cítime, že túto chuť sme ešte nezažili, ako to máme rozvinúť? To je ďalšia protilátka.

Nadšenie

Rozpoznajte škodu, ktorú blúdiaca myseľ vytvára. Rozjímajte nad podstatou učenia. Rozpoznajte, že my sami máme potenciál stať sa niečím väčším. Z týchto rozvinieme ohromné nadšenie, radosť tú prácu vykonávať. Takže prirodzene, ak máme nadšenie meditovať, potom budeme mať meditačný zážitok. A tak budeme mať poddajnosť a tým môžeme bojovať proti lenivosti.

Ako vyvoláme nadšenie? Uvažovaním o výhodách koncentrácie, silnej pozornosti a sebapozorovania. Tým, že rozpoznáme, že ak skutočne pochopíme ako dávať pozor, tak s menšou pravdepodobnosťou urobíme chyby. S menšou pravdepodobnosťou ublížime druhým ľuďom.

Mali byť sme byť veľmi nadšení z rozvíjania týchto zručností, pretože môžeme urobiť život v našom malom kúte sveta o trochu lepším. Mali by sme premýšľať a uvedomiť si, že toto učenie nás vezme vidieť pravdy života. Vieme už, že v živote je niečo viac, než autá, peniaze a sex, inak by sme neštudovali tieto vedomosti. Všetci vieme, že v živote je niečo viac, než len to, čo dokážeme vnímať.

Teozofista menom Leadbeater povedal:

Najčastejšou chybou je domnievať sa, že hranica nášho vnímania, je taktiež hranicou všetkého čo je možné vnímať.

Touto ilúziou trpíme všetci a to je nesprávne. Rozsah nášho vnímania je mimoriadne úzky, ohraničený práve tu v tomto fyzickom svete, pretože spíme. Niekedy máme šťastie a môžeme zazrieť niečo z nejakej druhej ríše. Tento zážitok nám dáva nadšenie. Nadšenie nás vedie k cvičeniu, čo nám umožní mať skúsenosť vedomia, čo bojuje proti lenivosti. Na rozvinutie väčšieho nadšenia je skutočne iba potreba ašpirácie a to je ďalšia protilátka.

Ašpirácia

Ašpirácia je jednoducho túžba dosiahnuť niečo drahé (srdečné). Znamená to mať túžbu v srdci, poznať čo je to skutočná láska; nie podmienená láska, nie zmyslová láska, ale vedomá láska, ktorá je za hranicami mysle, za hranicami fyzického tela, za hranicami Republikánov alebo Demokratov, Američanov alebo Číňanov alebo Indov. Je nepodmienená a je prirodzeným právom každej ľudskej bytosti. Môžeme to dosiahnuť skrze vedomú prácu a dobrovoľného trápenia. Ale nie je to zadarmo. Musíme sa zrieknuť samých seba. Tá ašpirácia je ašpirovanie k tomu, aby sme sa oslobodili od utrpenia. Ten, kto skutočne pochopí podstatu utrpenia, má obrovskú ašpiráciu a nadšenie, čo ich prirodzene a rýchlo vezme ku skúsenosti vedomia, k Samádhi.

Ak skutočne zvážime podstatu trápenia, tak vyvoláme ohromné nadšenie. Avšak, my to trápenie obvykle ignorujeme a veríme, že tomu dokážeme uniknúť i napriek tomu, že trpíme každý deň. Pretože sme oddelení od nášho vlastného vnútorného Ducha, tak sme oddelení od všetkých realít Boha a toto je utrpením.

Keď začneme vidieť, že všetko čo sme si voľakedy mysleli, že je dôležité, vlastne nič neznamená, tak sme blízko k rozvoju tejto kvality. V tej chvíli sme na križovatke, skrze ktorú môžeme vstúpiť buď do zúfalstva a sebazničenia alebo do ohromného nadšenia k seba-zmene.

Na rozvoj ašpirácie je potrebná iba jedna požiadavka a to je viera.

Viera

Čo je viera? Viera nie je presvedčenie. Presvedčenie je koncept; Viera je vedenie. Vieru máme, keď vieme o niečom, že je to pravda, pretože sme to zažili. Vieru máme, keď sami v sebe vieme, aj keď myseľ tomu neverí. Vedomie vie, srdce vie. Vieru potrebujeme, aby sme mali ašpiráciu. Skrze vieru ašpirujeme, aby sme sa stali Seba-uvedomený. Máme vieru vo vedení, že v živote je niečo viac. Nejako tú vieru máme všetci, pretože všetci sme dnes tu. Nejakým spôsobom ju všetci do určitej miery máme. Všetci sme mali zážitky, ktoré nám dali vieru, že toto učenie ponúka niečo fundamentálne skutočné a podstatné.

Čo nám dáva väčšiu vieru? Skúsenosť, čo je poddajnosť, prvá protilátka.

Takže tu máte malý pekný kolobeh. Aby ste mali vieru, musíte mať skúsenosť/zážitok. Ale, aby ste mali skúsenosť/zážitok vedomia, musíte mať nadšenie pre vykonávanie tej práce, aby ste sa k nemu dostali. Ale, aby ste mali nadšenie pre získanie tej skúsenosti, tak musíte mať ašpiráciu, aby ste to dosiahli. A aby ste mali tú ašpiráciu, musíte mať vieru. Kŕmi sa to samo.

Tieto veci rastú pri tom ako pracujete, ako používate svoju silu vôle, ako sa pozorujete, ako samým sebe rozumiete. Kultivujete vieru, kultivujete ašpiráciu, kultivujete nadšenie a prirodzene sa k tomu zážitku dostanete. Nemôžete to siliť. Rastlina rastie podľa zákonov Prírody. Všetko čo môžete urobiť, je poskytnutie príčin a podmienok.

Toto sú požadované príčiny a podmienky: Vedomie, sila vôle, uvoľnenie. Z týchto troch, ktoré sú v skutočnosti jednou, aplikujete protilátky podľa toho, ako bude myseľ zasahovať.

Stručne povedané, sa to naozaj redukuje do seba inšpirácie, aby sme začali každý deň nanovo. Ak sa vaša meditácia stáva frustrujúcou, choďte sa prejsť. Skráťte vašu dobu cvičenia. Nebuďte na seba takí tvrdí. Choďte na čerstvý vzduch, opláchnite si tvár, dajte si pohár vody. Vaše cvičenie by malo byť osviežujúcim a nie záťažou. A ak je to záťažou, tak je to preto, pretože niečo robíte zle. Jednoduché. Sledujte to sami v sebe. Ak je vaše cvičenie záťažou, tak robíte niečo zle. Nikto nie je na vine okrem vás. Učenie nemožno viniť, pretože pomohlo miliónom ľudí. Každý Budha, ktorý sa stal Budhom, použil rovnaké nástroje, aké učíme tu. Keď fungovali pre tých Budhov a Svätcov, potom určite budú fungovať pre nás. Takže nemôžeme viniť vedomosti. Nemôžeme viniť nášho učiteľa alebo našu družku alebo psa alebo suseda, pretože, oni to za nás urobiť nemôžu. A ak donekonečna budeme viniť seba, tak to je iba ďalšia forma lenivosti. Ak my sme tí jediní, ktorí to môžu urobiť, potom musíme zistiť čo nám v tom bráni. Ak je to element v našej psychike, tak musíme pracovať, aby sme ho odstránili. Ak je to niečo vo vedomostiach čomu nerozumieme, tak potom sa tie vedomosti musíme snažiť pochopiť na hlbšej úrovni. Toto sú jediné riešenia, ktoré privodia výsledky, ktoré potrebujeme.

Musíme tú prácu vykonávať, kultivovať inšpiráciu, cvičiť a byť trpezlivý a to semiačko vyklíči a vyrastie prirodzene.

Chyby

Zábudlivosť

Druhou chybou a ďalšou obrovskou prekážkou pre mnohých ľudí je zábudlivosť. Keď si sadneme meditovať, povedzme že sa riadime všetkými týmito krokmi, máme obrovské nadšenie, sadneme si na stoličku, máme príjemnú hudbu, vonnú tyčinku, závesy sú zatiahnuté, máme tam sviečky, sme pripravení a začneme meditovať...a ani sa nenazdáme a pol hodina ubehla a – “Hej! Ja som mal meditovať! Premýšľal som o psovi a tej vtipnej televíznej šou“. Zabudli ste čo máte robiť. Zábudlivosť je keď stratíme uvedomovanie si objektu meditácie.

Zábudlivosť je označovaná časovými úsekmi, v ktorých nemáme žiadne uvedomovanie, že pôvodne sme mali meditovať a namiesto toho snívame, premýšľame, spomíname, uvažujeme...

Na začiatku neustále strácame uvedomovanie. Zdá sa, ako by sme častejšie strácali uvedomovanie, než ho dokážeme udržať stabilným. Na začiatku to pripadá, že myseľ sa zhoršuje. Myseľ sa zdá byť viacej aktívna; je tam viacej myšlienok, väčšia intenzita, viacej činnosti, viacej rozrušenia, viacej bolesti. Ale, to nie je tým, že by tam bolo viacej aktivity ako predtým, je to tým, že sa po prvý krát pozeráte na svoju vlastnú realitu.

Vaša myseľ vás bude nútiť myslieť si, “Toto cvičenie mi ubližuje, je to zlé, nemali by sme robiť túto meditáciu, pretože ma to blbne“. Tak to nie je. Vy už ste takí. Iba ste si to predtým nevšimli. Buďte trpezliví. Stále sledujte.

Protilátka voči zábudlivosti je jednoduchá . Je to opak zábudlivosti. Je to plnosť mysle.

Plnosť mysle je presný, vedecký termín: znamená to, že musíme udržať nepretržitosť uvedomovania sa. Ak sa sústredíte na sviečku a vaše uvedomovanie dokážete na nej udržať 30 sekúnd a potom zabudnete a po uplynutí piatich minút si spomeniete čo ste si predsavzali: tak priamo tam vidíte, ako žijete svoj život. Svoj život žijete zabúdaním sa. Nachádzate sa v stave seba-zabúdania, nie Seba-pamätania. Všetko čo musíte urobiť je kultivovať Seba-pamätanie, plnosť mysle; počas dňa buďte viacej pozorní. Dávajte pozor.

Toto je dôvod, prečo mnísi a mníšky používajú ružence a koráliky. V Sanskrite sa to nazýva “Japa“ (Džapa). Je to technika na vybudovanie plnosti mysli, byť prítomný. Vidíte fotky mníchov v Tibete a jogínov v Indii, ktorí neustále medzi prstami pracujú s korálikmi. Katolícky mnísi a mníšky to robia tiež. Katolíci a Tibeťania by mali robiť to isté cvičenie: byť plný mysli, byť prítomný, byť pozorný, bez rozptýlenia zostávajúc sústredený na objekt. Rozvíjajú nepretržitosť uvedomovania sa, alebo inými slovami, nepretržitosť Sebapozorovania.

Takže je to jednoduché: ak vo vašej meditácii stále zabúdate na objekt meditácie, tak vo vašom každodennom živote kultivujte plnosť mysli. Potom keď budete meditovať, tak budete viacej plný mysli a nezabudnete. Prekážkou je, že myseľ je veľký, veľký stroj, ktorý vás chce rozptýliť. Plnosť mysle musí byť kultivovaná po celý deň v každej skúsenosti, bez výnimky.

Vzrušenie a Omámenie

Vzrušenie a Omámenie sú dve strany tej istej mince. Ak meditujeme a zistíme, že myseľ je nejasná, otupená, to znamená, že je zahmlená, vtedy máme omámenie; nie je tam jasnosť, nič v mysli nedokážeme vnímať jasne, je tam hmla alebo opar. Toto je spôsobené rozrušením. Je to to isté, ako keď  rozvírite jazero; všetko bahno stúpa, špiní sa to a ťažšie je vidieť skrz. Vzrušenie je rovnaká vec. Je to forma rozrušenia. A každá z nich má rôzne úrovne. Môžete mať určitý stupeň koncentrácie alebo jasnosti, ale spolu s tým aj jemné omámenie, ako keby tam v mysli bola dajaká hranica alebo zábrana. Môže sa to zdať, ako hmla, ktorou nedokážete celkom preniknúť.

Voči tomuto sú rôzne protilátky. Často pomôže vyjasniť myseľ rýchla prechádzka alebo prepláchnutie tváre alebo strečing. Ak máte v mysli omámenie, ako tá nejasná otupenosť, tak osvetlite a prevzdušnite miestnosť. Na minútku sa natiahnite. Vyvetrajte. Vyčistite to. Často to tam pomôže ihneď odstrániť.

Môžete si vo vašom srdci predstaviť krásnu kvetinu a kvalita toho obrázku môže pomôcť tú pochmúrnosť rozptýliť. Ak máte to otupené omámenie, kde je naozaj ťažké sa zamerať a zostať sústredený, tak si môžete vo vašej mysli predstaviť jasné slnko a to takisto môže vypudiť tú otupenosť.

Existuje mnoho techník, ktoré pomáhajú. Pre rozrušenú myseľ, ak je myseľ aktívna, aktívna, aktívna a jednoducho sa neupokojí, tak dobrá technika je otvoriť oči, v tichosti sedieť a s hlbokou pozornosťou pozorovať všetky dojmy. Pozorujte všetko, čo k vám v tej chvíli prichádza, všetky vizuálne informácie, zvuky, pocity, chute, pachy, všetko, tak aby ste sa stali svojou schopnosťou vnímať a už viac nepremýšľali. Chce to silu vôle. Ale má to schopnosť rapídne prelomiť rozrušenú myseľ.

Všetky tieto techniky fungujú, avšak existujú ďaleko silnejšie techniky na odstránenie vzrušenia a omámenia a ďalších prekážok. Tie zahrňujú mantry a vizualizácie a pránájámy. O všetkých týchto cvičeniach sa budeme učiť v neskorších kapitolách.

Vzrušenie: Netrpezlivosť

A poslednou chybou, ktorú by sme si mali obzvlášť poznamenať je Netrpezlivosť. Netrpezlivosť je skutočne určité ego pýchy, ktoré si chce dobre počínať. Vedomie jednoducho JE; nikomu sa nepotrebuje dokazovať alebo ukazovať. Keď sme rozrušení, kvôli tomu, že chceme, aby si druhí mysleli, že vieme ako meditovať, potom potrebujeme kontrolovať našu pýchu.

Baženie po zážitkoch vytvára enormnú netrpezlivosť, pretože ten, kto baží po zážitkoch Samádhi alebo Astrálnom Cestovaní, je ego.

Takisto by sme mali nechať plávať túžbu po pokojnej mysli. Toto je pre mnoho ľudí  veľkou prekážkou. Ironicky, mnoho ľudí sa pokúša naučiť ako meditovať, ale keď zbadajú, ako je ich vlastná myseľ rozrušená, tak ich to podráždi a naplnia sa túžbou po pokojnej mysli; toto samozrejme vytvára iba viac rozrušenia a prirodzene taká osoba zanechá to cvičenie, pretože tá túžba nie je nikdy uspokojená.  

Ak sme vytrvalí a úprimní a ak neustále prehodnocujeme našu metódu cvičenia skrze štúdium a pochopenie, tak myseľ sa sama od seba usadí.

Nehybnosť oceánu mysle, nie je výsledkom, je to jej prirodzený stav. Vzduté vlny myšlienok, sú iba nehodou, vytvorenou netvorom “ja“... – Samael Aun Weor

Ak chcete skutočne porozumieť, kde tento kurz smeruje, tak by ste mali každý deň aspoň 10 až 15 minút meditovať. Krátke sedenia sú ohromné, pretože dokážete byť veľmi sústredení a nestratiť svoj orientačný zmysel. Dlhšie sedenia sa ťažšie zvládajú obzvlášť na začiatku. Takže dúfam, že to budete brať vážne a že budete disciplinovaní, pretože ak nevybudujete určitú stabilitu mysle, tak potom cvičenia, ktoré budeme neskôr študovať, budú pre vás nedostupnými. Nebudete schopní ich využiť. Musíte mať určitý stupeň koncentrácie.

Tradične by ste sa tieto zručnosti učili, iba ako časť veľmi dlhého meditačného výletu. Každý deň by sme potrebovali dlhú dobu meditovania po celý deň, aby ste porozumeli technikám, ktoré budeme študovať na konci tohto kurzu. Bolo by to čisto sústredenie pozornosti 8 až 10 hodín denne, iba meditovanie nad sviečkou alebo vašim dychom alebo niečo podobné. Takže to vyžaduje disciplínu a záväzok. Odporúčam vám to vybudovať. 10 až 15 minút denne nie je moc. Samozrejme ak sa snažíte Seba-pozorovať, tak to znamená viac. Vtedy sa vlastne pokúšate rozvinúť koncentráciu po celý deň.

Vstúpiť do rozjímania po dobu
čo zaberie mravcovi prejsť
z jedného konca ľudského nosa na druhý,
prinesie väčší pokrok k uvedomeniu
než celý život strávený
hromadením dobrých skutkov.
= Budha Šákjamuni

Týždenné Cvičenie

Pokračujte v predchádzajúcom cvičení relaxácie, vokalizovaním samohlásky O a potom sústredením sa na plameň sviečky. Po asi desiatich minútach pozorovania sviečky s otvorenými očami, zavrite oči a ten plameň sviečky si predstavte. Ak stratíte pozornosť v myslení, tak sa jednoducho vráťte k vizualizácií. Aplikujte techniky z tejto prednášky. Nebuďte napätí. Ak zistíte, že pri zatvorení očí, nie ste schopní udržať vašu plnosť mysle, tak potom jednoducho pokračujte v sústredení sa na sviečku s otvorenými očami. Pokúste sa znovu ďalší deň zavrieť oči a vizualizovať. Kúsok po kúsku si tieto zručnosti vybudujeme. Bez ohľadu na to, toto cvičenie robte každý deň!

Takisto je vhodné so začatím nasledujúceho cvičenia, ako je uvedené Samaelom Aun Weorom.

Cvičenie pre Rozvoj Predstavivosti

Slabiky Ma Ma, Pa Pa, Ba Ba sú prvé slabiky, ktoré v detstve vyslovujeme. S týmito slabikami môžete začať zasvätenie. Tieto slabiky musíte spievať zatiaľ čo zaujímate detský prístup. Intonáciu týchto posvätných slabík sa môžete naučiť pri počúvaní Magickej Mozartovej Flauty.

Mozart umiestnil tieto slabiky v jeho úžasnej opere. Učeník musí zaspávať zaujatím detského postoja, zatiaľ čo si bude spomínať na prvé roky svojho detstva a potom si mentálne spievajúc tie posvätné slabiky.

Slovo Pa Pa by malo byť vokalizované intonovaním prvej slabiky Pa vo vysokom tóne, potom druhá slabika Pa sa vysloví v nižšom tóne. Tieto dve slabiky by mali byť mnoho krát vyslovované. Rovnakú vec musíte urobiť so slabikou Ma.

Zaspávajte pri meditovaní nad vašim detstvom. So svojou predstavivosťou si spätne prehliadnite celé vaše detstvo a mentálne vyslovujte tie posvätné slabiky.

Toto je tretia časť kurzu s názvom Gnostická meditácia

preložené z anglického originálu: Concentration
prednáška daná Gnostickými Inštruktormi na gnosticteachings.org
služba od vydavateľstva Glorian